Úvod / Články / Materiály esenciálnych olejov
Tlačiť

Materiály esenciálnych olejov

Materiály použité na extrakciu vonných olejov môžu byť rastlinného, živočíšneho alebo syntetického pôvodu. Niektoré sa používajú priamo ako noty vône, iné ako fixatívy. Všetky sú však dôležité, pretože každá malá odchýlka nám dá nový druh vône.

Materiály esenciálnych olejov

Na výťažok rastlinných vonných elementov sa používajú rôzne časti rastlín. Najčastejšie sú to samozrejme kvety, ktoré sú u mnohých najväčším zdrojom vône. Potom to môže byť kôra alebo samotné drevo, ak sa jedná o stromy, ďalej sú to plody, semená, listy ale i korene.

Kvety rastlín, stáli za zrodom prvých parfémov sveta. Kvety sú prítomné v skoro 90% parfémov, ako ženských tak i mužských. Najčastejšie použitým kvetom je ruža. Tá je najvzácnejším kvetom každého parfuméra. Extrakt ružového vonného oleja je prítomný v takmer 75% parfémov. Nie nadarmo sa ruže nazývajú „kráľovnou kvetov“. Veľmi slávne boli už za čias starovekých Grékov a Rimanov. Pri použití v parfumérstve sa kvety ruže zbierajú v neskorej noci, pretože ich vôňa je najintenzívnejšia nadránom, ešte pred svitaním. Na výrobu jedného kila vonného oleja ruže sa spotrebuje okolo 6 ton kvetov.

Jazmín je ďalším často používaným kvetom. Nájdeme ho asi v 83% všetkých parfémov a to v prírodnej alebo v syntetickej forme. Kvety jazmínu sa zbierajú večer pred západom slnka, keď majú najintenzívnejšiu vôňu. Sú obzvlášť jemné a pri ich najmenšom poškodení stráca ich vôňa na kvalite. Preto sa musia skladovať v špeciálnych nádobách, ktoré zabránia ich otlačeniu. Taktiež ich treba veľmi skoro spracovať, lebo po odtrhnutí rýchlo strácajú svoju vôňu.

Fialky sú taktiež ľudstvu známe už od pradávna. Začali sa používať v medicíne pri výrobe balzamu proti bolestiam hlavy. Ich vôňa inšpirovala prvých parfumérov k extrakcii vonných olejov a výrobe prvých vonných balzamov. Dnes sa vôňa fialiek vyrába zväčša synteticky. Je to tak preto, že kvet fialky obsahuje len malinké množstvo esenciálneho oleja. Pri dnešnom dopyte po parfémoch, by bolo nemožné vyprodukovať dostatočné množstvo fialiek na výrobu potrebného množstva ich oleja.

Vôňa Ylang-ylang, rastliny pochádzajúcej z juho - východnej Ázie, sa používa pri výrobe mnohých parfémov. Jej kvety sa zberajú asi tak 2-3 týždne po rozkvitnutí, keď sa ich vôňa naplno vyvinie. Po zbere sa musia ihneď spracovať inak sa znehodnotia. Pre túto časovú tieseň sa často v lacnejších verziách parfémov používa syntetická forma tejto vône. Prípadne tiež aj olejový výťažok tejto rastliny , takzvaný Cananga olej. Tento sa okrem parfémov používa ako aj ezoterický vonný olej, ktorý sa aplikuje pri pocitoch nervozity, stresu a napätia.

Niektoré rastliny majú svoje vôňu obsiahnutú nie len v kvetoch, ale i iných ich častiach. Takouto veľmi verzatilne využívanou drevinou v parfumérskom odvetví je pomarančovník. Nájdeme ho rásť vo Francúzku, Španielsku, Taliansku a na severe Afriky. Z púčikov tohto stromu sa vyrába absolútny extrakt, ktorý sa však pre svoju vzácnosť používa menej. Naopak olejový extrakt z kvetov, nazývaný neroli, sa používa veľmi často. Nájdeme ho v takmer každej citrusovej vôni ako mužskej tak ženskej. Svoje meno získal podľa Talianskej princeznej Neroli, ktorá ho svojim hojným používaním preslávila. Citrus aurantium (anglicky Petitgrain) je výťažok z listov a stoniek pomarančovníku, ktorý sa získava pomocou destilácie. V parfumérstve sa používa najmä ako vôňa v hlave parfému. Využíva sa hojne aj v kozmetike a to pri výrobe krémov pre mastnú pleť alebo pre liečbu akné.

Ďalším zdrojom vône sú plody rastlín a stromov. Prekvapivo množstvo ovocných plodov ako jablká, jahody alebo čerešne pri spracovaní nevyprodukujú extrakt s dostatočne intenzívnou vôňou. Tieto vône sa preto vyrábajú synteticky. Ovocia, ktorých aromatický extrakt získaný lisovaním kôry sa komerčne často používa, sú citrusové plody ako pomaranč, citrón alebo limetka.

Živica je ďalším obľúbeným zdrojom vône. Pochádza z kôry stromov a má veľmi špecifickú vôňu. Používa sa už oddávna ako prísada do vonných tyčiniek. Parfémom živica vo všeobecnosti pridá naturálny, lesný pocit. Akési prepojenie s prírodou. Využíva sa najmä v cyprusových vôňach. Zdrojom živice sú najmä dreviny rastúce v centrálnej a východnej Európe alebo v Taliansku.

Pri mnohých drevinách je vyhľadávaným zdrojom vône ich samotné drevo. Najznámejším a asi aj najpoužívanejším vonným drevom je santalové. Pre niektoré východné náboženstvá je to posvätná vôňa používaná pri rôznych modlitbách a obradoch. V parfumérstve sa používa prevážne ako základ vôní alebo taktiež ako fixatív.
Ďalším veľmi známym je cédrové drevo. To pochádza z oblastí Maroka, Libanonu a východnej Afriky, pričom Marocký céder sa považuje za najkvalitnejší. Tak ako i santal sa aj céder používa najmä v základe vône.
Inými často používanými drevami sú ružové, brezové alebo drevo stromu aquilárie tzv. agarwood. Táto drevina rastie po celom svete v oblastiach dažďových pralesov a pripisujú sa jej rôzne liečivé a náboženské vlastnosti.
Taktiež kôra drevín ako vanilka či škorica, na ktoré sme zvyknutý skôr kuchyne než z predajne parfémov, je častým materiálom dnešného parfuméra.
Je veľa druhov rastlín, ktorých listy sa používajú na extrahovanie vonnej esencie. Niektoré pre koncentráciu vône v nich ako rozmarín alebo levanduľa, iné čisto pre pridanie pocitu zelene do vône ako napríklad obilie či listy rajčiaku. Asi najpoužívanejšími extraktmi z listov sú labdanum a pačuli.
Pačuli je drevina, ktorá dodáva mnohým parfémom tuhý a pevný prírodný základ. Najlepšie sa jej darí v Malajzii a na Sumatre.
Labdanum je sladká lepkavá substancia získavaná z druhu ruže rastúcej v Španielsku a Maroku. Najčastejšie slúži ako fixatív vôní v parféme.
Semená sú zdrojom vône najmä  bôbovitých rastlín akými sú napríklad tonka, kakaovník, kávovník alebo tiež z bylín ako koriander, kardamon či aníz.
Nosu dobrého parfuméra sa neskryli ani podzemné časti rastlín. Aj korene, buľvy či cibule si našli svoje miesto pri výrobe parfémov.
Sušené cibule irisu majú vôňu veľmi podobnú fialkám a často sa aj používajú pri syntetizácii vôni fialiek. Pred spracovaním sa nechávajú schnúť až dva roky. Cibule irisu sa používali v parfumérstve už za čias antického Grécka. Taktiež v dnešnom parfumérskom priemysle sú veľmi vzácnym materiálom.
Tráva vetiver, tak často používaná aróma, obsahuje vonné oleje vo svojich koreňoch. Tento, medzi parfumérmi tak populárny druh trávy, nájdeme rásť najmä v Ázii a Amerike.
Olej z koreňa rastliny costus pochádzajúcej z Himalájí sa veľmi často používa ako fixatív. Má veľmi silnú, intenzívnu koncentráciu, preto sa pridáva v menších než malých množstvách aby neprerazil pôvodný buket danej vône.


Iným dôležitým zdrojom vône okrem rastlín sú pre parfumérov zvieratá. Sú to ich sekrečné žľazy, ktoré produkujú látky s veľmi intenzívnym pachom. Živočíšne extrakty sa preto skoro vždy požívajú v zriedených koncentráciách. V správnych pomeroch živočíšne extrakty dodávajú vôňam bohatosť, teplo, plnosť a pocit prirodzenosti. Možno je to práve preto, že po chemickej stránke sú tieto výťažky veľmi podobné ľudským sexuálnym arómam.

Ambergris(ambra) sa objavila ako organická vosková hmota plávajúca na hladine tropických oceánov. Tá tam vznikla v dôsledku nestrávených zvyškov potravy veľrýb. V takomto stave je vôňa ambry tak silná, že je až nepríjemná. Musí sa preto riediť, najčastejšie v alkohole. V parfémoch sa používa zväčša ako fixatív a má sladkastú arómu. V dnešnej dobe sa už chemikom podarilo túto vôňu syntetizovať a v jej pôvodnej forme sa už nepoužíva.

Bobrovina je sekrét zo žliaz kanadského bobra. Priama forma tohto sekrétu má taktiež veľmi silný odér a preto sa musí riediť. Dnes už poznáme syntetickú formu tejto vône. Bobrovina sa používa ako v mužských tak ženských parfémoch. Dodáva im koženú alebo dymovú arómu, ktorá môže najmä v ženských parfémoch pripomínať vône orientu.

Cibet je ďalšou často používanou animálnou vôňou. Pochádza z tela africkej cibety. Tak ako i predošlé zložky tak i táto sa vyrába synteticky. Má podobnú vôňu ako pižmo, ale trochu dymovejšiu a sladšiu. Je výborným fixatívom a používa sa v tých najlepších parfémoch dostupných na súčastnom trhu.

Pižmo je najsilnejším a najdrahším animálnym extraktom. Pochádza z podkožného vaku samca Kabara pižmového, čo je druh jeleňa žijúceho v oblasti Tibetu a Mongolska. Či už v jeho originálnej alebo syntetickej forme, použitý ako fixatív alebo ako nota na základe vône, pižmo sa nachádza v 90% všetkých parfémov. Je preto asi najdôležitejšou zo všetkých prísad a používa sa najmä pre jeho fixatívne vlastnosti a dlhodobý účinok.

Syntetické zdroje vôní sú relatívnou novinkou v parfumérstve. Môžu nám sprostredkovať vône, ktoré by sme v prírode nenašli. Alebo naopak, nahrádza rastlinné a živočíšne vône, čím zabraňuje masovému zberu rastlín alebo odchytu zvere.
Taktiež je zrejmé, že pri použití syntetických vôní, hrá svoju úlohu finančná stránka. Je oveľa jednoduchšie a lacnejšie niektoré vône vyrobiť ako ich získať z ich pôvodného zdroja. Pri väčšine syntetických vôní laik nespozná rozdiel. Azda len cenovka ostáva nápovedou pri otázke, je tá krásna aróma z ampulky alebo z prírody?

Galéria k článku

K článku neboli pridané žiadne iné obrázky.

Komentáre k článku

Doposiaľ nebol pridaný žiadny komentár.

Komentáre môžu pridávať len registrovaní užívatelia.

Vyhľadávanie

Vybrané články

Kompozícia vône

Kompozícia vône

Všetci máme svoju obľúbenú vôňu. Keď sa nás na ňu niekto spýta, len zriedka sme mu schopní dať jednoslovnú…

Materiály esenciálnych olejov

Materiály esenciálnych olejov

Materiály použité na extrakciu vonných olejov môžu byť rastlinného, živočíšneho alebo syntetického pôvodu.…

Typ vône

Typ vône

V súčasnosti ja na trhu nespočetné množstvo vôní a parfémov. Keby sa pri ich výbere máme spoliehať len na klasický…

Metódy výroby parfému

Metódy výroby parfému

Na počiatku zrodu každého originálneho parfému je „veľký nos“. Tak sa nazývajú profesionálni parfuméri s neobyčajnou…